On my way.

20. prosince 2012 v 21:50 | Yumi_Hawashi |  Blog & My
12/20/2012 15.04pm

Sedím vo vlaku a mám pocit, že som konečne pochopila filmu " Na Vianoce doma". Po troch týždňoch smer východ. Bratislava mi ešte nelezie na nervy, ale doma je doma. :)

Poslednú dobu predstavoval intrák ešte väčšie zlo ako zvyčajne. Po týždňoch, keď sme si zvykli na plesne a vypadávajúci internet, prestala nám isť elektrina. A verte mi, nie je to veľmi príjemný pocit, keď sa v noci zobudíte na to, že nejde kúrenie a je vám zima.

Človek by povedal, že to sa nedá vydržať. Pred pár dňami by som to povedala aj ja. No všetko sa dá, keď sa chce. Keď vystihnete ten svetlý moment, keď ide teplejšia voda, vezmete si sviečku do spŕch a máte romantický večer. Alebo aj nie :D

A vtedy vám príde list. Od Jully :) Zlepší vám to deň, of course :)

V čase hnusných zápočtov a ešte horších skúšok už prestalo byť také ľahké udržiavať dobré vzťahy so spolubývajúcimi. Každý je nervózny, musí sa učiť, alebo sa na to vykašle a ide spať... Na skrini nalepený plagát s mottom "You can do it" nám dodáva odvahu. V tejto chvíli píše spolubývajúca už posledný zápočet a dúfam, že všetko dobre dopadne. A že v januári urobíme skúšky. Ale to je ešte ďaleko. Až po konci sveta.

Nestíham si uvedomoovať, že idú Vianoce. Nie som doma, nikto ma nenúti upratovať byt a nepečiem koláče. Weird. Ešte aj Sám doma išiel včera s tým novým dabingom. To čo je toto za svet? :D

Bohužiaľ, prázdniny už nie sú tým, čím bývali. Koláčmi sa budem napchávať nad zošitom z matiky a Popolušku budem pozerať pri čítaní diplomacie. Rozdiel medzi nasledujúcim týždňom a týždňom minulým bude len v tom, že doma sa pri tom učení aspoň dobre najem. (Mám rada cestoviny s kečupom a sladkosti, ale viete, všetkého veľa škodí :D)

Uvedomujem si, že už nežijem v Prešove. Už 3 mesiace som v Bratislave a život na východe mi uniká pomedzi prsty. Žiadne SABI jogurty, prechádzky zo školy do sekáča, večerné hry v Ponči... Skončilo sa to. Pohli sme sa ďalej, či už sme chceli alebo aj nie. Staráme sa sami o seba. No sme radi, že ešte ten náš východ môžeme označiť naším domovom.

Kým prídem domov, prejde ešte veľa kilometrov, no keďže baterka v notebooku sa netvári príliš nadšene, tak... BYE!

Yumi_Hawashi
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Jully Jully | Web | 24. prosince 2012 v 11:56 | Reagovat

Doma je tam, kde je naše srdce :) A kde sa môžeš rozvaliť na gauč a jesť chipsy, akoby si ich jedla prvý a zároveň poslednýkrát v živote :D
Fúha, tak to tam máte ťažké. Ale s úsmevom všetko pôjde. Sa sťažujte, veď za internát platíte, tak aspoň elektrinu by ste mali mať :-?
Ďakujem, moja, mňa tvoj list taktiež vždy veeeeľmi poteší :)
Každý z nás sa musí pohnúť. Ver mi, ja som stále doma a pohla som sa, zmenila, dospela ešte viac. Okolnosti nás menia. Zákon prírody. Prospôsob sa inač umrieš.
A nene, na sviatky žiadne knihy aspoň do toho 27. potom sa až môžeš začať učiť. Inač, zákaz!! :D  :-) Štastné a Veselé!! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama