Blog & My

Day 1: Yourself.

6. listopadu 2011 v 20:24 | Yumi_Hawashi

Takže toto som ja. V skutočnosti to nie som ja, lebo neviem kresliť, ale chcela som sa aspoň pokúsiť.
Ide o to, že som našla jeden pict, takú "30 Day Drawing Challenge" a chcem si ju splniť. Sama pre seba.
Takže teraz ide vysvetlenie tohto obrázku, teda mňa.

Okej, takže začnem bublinkou vychádzajúcou z mojích úst. Je tam napísané moje meno, Michaela, v katakane, jednom z písiem japončiny. Učím sa japončinu, teda, lepšie povedané, snažím sa :D A tiež to má naznačiť to, že vždy rozprávam. Len málokedy som ticho.
V jednej ruke držím srdce, čo má symbolizovať "čo na srdci, to na jazyku". Nebojím sa vyjadriť svoj názor. Všetko na svete je lepšie ako ľudia bez názoru. Som veľmi úprimný, miestami až drzý človek. Aspoň to o mne hovoria.
Druhá ruka je v tvare písmena O, to však nesymbolizuje žiadne slovo na O, ale hru, ktorú sme hrali v Nemecku. Good memories :) Na tejto ruke môžete nájsť aj gumené náramky (nie sú to tie sex-náramky, ale iné..) a sú v tvare dinosaurov (väčšina z nich) a momentálne ich mám..Mmt, spočítam..5. To je však je dočasný počet :P A jeden z nich v noci svieti :D Na tej istej ruke si môžete všimnúť moju miernu závislosť na lakoch na nechty. Radšej tu nenapíšem počet lakov, ktoré vlastním, lebo niektorí z Vás by ma mali za šialenca.
Moje tričko je v skutočnosti moje tričko :D Kúpila som si ho preto, lebo tam bolo "watch out my blog". A tiež preto, lebo mi je veľké a ja mám veľmi rada veľké tričká, hlavne ku legínam :) Na tomto obrázku to symbolizuje blog ako súčasť môjho života. Na tričku sú zavesené okuliare "wayfarer" style alebo "rayban" style. Ako chcete :P Mám 2, samozrejme, v iných farbách :D A nosím ich dosť často, pretože mi (hlavne) v lete neskutočne slzia oči.
Ďalej vidíte legíny, ktoré mi občas kradne moja, o 10 rokov mladšia, sestra. Uznávam, jej legíny sú len o číslo menšie, ale to neznamená, že mi ich môže zobrať :D
Na nohách mám obuté moje najobľúbenejšie tenisky. Nie sú to conversy (na prekvapenie všetkých ľudí, občas aj mňa). Sú to obyčajné tenisky za 6 € z Tesca, ktoré som si pokreslila podľa jedného pictu, ktorý som našla na imgfave. A sú super. (Dám Vám tu aj ich fotku, pretože sme boli s Mimi von a fotili jesenné fotky :D). Na druhej nohe si môžete všimnúť moje malé nohy (36).
P.S. Ešte som zabudla povedať, že si môžete všimnúť, že bežím. Nebehávam za školu ani nič podobné, v skutočnosti behávam veľmi pomaly. Tento beh má však znázorniť každodenný ranný beh na autobus ;)

A to by bolo k tomuto obrázku asi tak všetko.
Ďakujem všetkým, čo to čítali ;)
Zajtra (keď budem mať čas, o čom silne pochybujem), pridám Day 2.
A keď máte náladu kresliť, tak tu:


Yumi_Hawashi

One of the best weeks ever.

3. listopadu 2011 v 20:09 | Yumi_Hawashi
One of the best weeks ever.
Tento týždeň.
PERFEKTNÝ.
:)

Začal v stredu (26.10.) a v podstate ešte neskončil.
V stredu podvečer sme sa spolu s Mimi a s mojím ocom vybrali do KE na letisko. O 18.40 dlho očakávaný hosť konečne dorazil. Ja, mávajúc švédskou vlajkou, som privítala Fanny.

Možno si spomínate, ako som v článkoch o Nemecku spomínala záhadnú F. zo Švédska. Záhada vyriešená. A Fanny sa rozhodla, že ma navštívi na Slovensku :)
S prefarbenými vlasmi, ale predsa to bola stará dobrá Fanny, ktorá zbožňovala All Time Low, Mayday Parade, A Day To Remember, Converse, Vans a ešte aj Gossip Girl :)

Pochodili sme celé Slovensko, zoznámila som ju s mojimi kamarátmi, rodinou, boli sme v Ponči, V Sibíri na najlepši hamburger ever...Spoznala Mimi, s ktorou si (aspoň podľa môjho skromného názoru) padli tiež dooka, no niektorí ľudia, o ktorých som si myslela, že ju budú tiež chcieť spoznať, tak tých som jej sotva stihla predstaviť. Smutné, ale reálne. Taký je život. No oni si miesto v tomto článku nezaslúžia, čiže prejdeme ďalej. :D

Skoro každý večer sme boli s Mimi niekde von, za čo jej veľmi pekne ďakujem, a ešte aj s jedným chalanom, ktorého nebudem menovať, ale tiež mu veľmi ďakujem, že sa jej tak venoval. A ešte ďalšiemu chalanovi, ktorý sa jej chvíľkami venoval až priveľmi :D

V nedeľu konečne dorazil aj druhý očakávaný hosť: B. zo Žiliny :) Boli sme spolu v Bardejove, v Košiciach a, samozrejme, u nás v PO. Bohužial, keď tu bola B., tak mi bolo dosť zle (doteraz si nie som istá z čoho :D), takže sme neboli von tak dlho, ako sme plánovali. Ale aj tak bolo perfektne. Hlavne keď Fanny chcela povedať chlieb, no v švédštine "ch" nemajú, čiže z toho vyšlo len nejaké šlieb. Ale aj tak dobre :D

Včera o 2.45 ráno sme vyrazili do KE na letisko odprevadiť ju, rozlúčiť sa a pod. Bolo to smutné, chýba mi, ale treba veriť, že sa ešte stretneme.

Proste perfektný týždeň, anglicky som hovorila asi 24/7 :D Teda, okrem dvoch dní, keď tu bola B. a museli sme "prepnúť" na nemčinu, keďže ona po anglicky až tak dobre nevie.

Tento článok skončím s tým, že modlite sa za mňa. Aby so si našla brigádu a našetrila na letenky. Buď do Švédska, do Londýna, do Poľska alebo do Holandska. Na tom už nezáleží. Hlavne, že sa opäť chceme stretnúť. :)


Yumi_Hawashi

Love song.

21. října 2011 v 19:42 | Mimi
Na moju obhajobu:
1.) Som unavená a kus chorá a v piatok večer doma !!! (ale ide X-factor :P)
Stačí? Teraz príde ten šok!

Selena Gomez- Love you like a love song

Priznávam, že tá časť repeat-peat-peat je dosť stupidná, ale inač je to vydarená vec.
Mimi

Tattoos.

19. října 2011 v 20:15 | Mimi
Rozmýšľam o tetovaní.
Nie tak intenzívne, že sa rozhodujuem, v takom štádiu ešte nie som, ale asi by som chcela mať na sebe vytetované niečo malé, milé a pre mňa hodnotné.
...určite nechcem vyzerať ako Michael Scofield (aj keď musím uznať, že je absolutne sexi)...
Jediná vec, ktorá ma na tom odrádza je to, ako to bude vyzerať po rokoch a či sa mi to ešte bude páčiť...

(Megan Fox, obrázok z googlu)

Dala by som si vytetovať nejaký nápis, obľúbený výrok alebo potom mašličku a to buď na predlaktie alebo na zadnú časť krku.

Viem, že táto téma článku vám môže prísť malicherná, ale aj ja chcem byť odveci a už konečne nič neriešiť.
Ak by ma v živote trápilo len to, čo si oblečiem, vytetujem a podobne, bola by som najšťastnejši človek pod slnkom.
Verte mi.
True story!
Mimi, ktorá ma všetkého už dosť a ide pozerať Gossip Girl.
Zas a znova :D

I´m a bitch, babes, but i don´t care.

17. října 2011 v 17:23 | Yumi_Hawashi
Dnes som nemala práve najpríjemnejší deň.

Ako ste sa v predošlých mesiacoch/týždňoch možno dočítali, robila som si vodičák. Dnes som mala skúšky. A neurobila som. Poviete si: "OK, veď na prvýkrát neurobí každý." Point je, že ja som už mala tretí termín.
A viete čo? NehaMbím sa za to. Práve preto to tu píšem.
Môžete si myslieť, že som hlúpa alebo stresswoman, a preto som neurobila skúšky. Zabrániť Vám v tom nemôžem. Nebudem to zvaľovať ani na policajta, aj keď ani jedného z nás nenechal prejsť.
Ľudia, ktorí ma poznajú, si tiež budú myslieť svoje. A ja sa neskutočne teším na to, ako poviem jednej osobe, že som neurobila skúšky. Prečo ma to tak teší? To si nechám pre seba ;)
I´m a bitch, babes, but i don´t care.

A viete čo? Asi je to vážne môj osud bývať na Manhattne (alebo v Tokyu), kde chodia ľudia prevažne taxíkmi ;)

P.S. Neľutujte ma, že som nespravila skúšky! Nemám to rada..

Čo som?Kto som?Aká som? °4 alebo Harry potter nie je len kniha.

7. října 2011 v 16:39 | Yumi_Hawashi

Rozhodla som sa, že budem písať o veciach, ktoré ma vystihujú, ktoré mám rada, ktoré nemám rada, o tom aká som alebo len nejaké fakty o mne :)
1. Som malá. [link]
2. VŽDY mám minimálne trojfarebné vlasy :D [link]
3. Som úprimná. link
4. Zbožňujem Harryho Pottera.

Hovorte si, čo chcete, ale Harry Potter... Je to moje detstvo. HP1 bola jedna z prvých kníh, ktoré som vo svojom živote prečítala a neboli to leporelá.
Pamätám si, ako som na Vianoce, zdá sa mi, že to bolo v roku 2000 alebo 2001, dostala od Ježiška Harry Potter 1, 3 a 4. Nepamätám si už, či som ešte verila na Ježiška, ale najskôr nie. To je fuk, o tom teraz nechcem hovoriť.
V tú osudnú zimu o nás na Slovensku Potterománia ešte len začínala. Hneď na Štedrý Večer som začala čítať 1. časť. Nepamätám si, za ako dlho som to prečítala, ale viem, že na moje narodeniny (11.1.) som od tety dostala druhú časť. Prečítala som HP1-4 a na Mikuláša v roku dvetisícniečo mala prísť do kníhkupectiev HP5. Mala sa začať predávať o polnoci, no môj otec hneď rozšliapal moje nádeje, že by tam so mnou o polnoci išiel. As usual... Celú noc som plakala do vankúša, že ja chcem HP5. A tak ma oco ráno zobudil, že ho pôjdeme kúpiť.
Tak vyšla 6. a 7. časť a pomedzi to aj filmy, ktoré boli rovnako super ako knihy. Bola som na každý film v kine, samozrejme, vždy na predpremiéru alebo premiéru. Teraz, keď mal prísť do kín film 7/2, celý net zaplavili články s textami v zmysle: It all ends. 7.15

A viete čo?
Nie je to pravda.
Pretože: The magic will never end.
Harry nám ostane v srdciach, bude tu vždy s nami, s nami, ktorí sme ho milovali, čítali knihy a pozerali každý film aspoň 10-krát.
Veľa ľudí tento článok nepochopí, povedia si: Veď je to len kniha. Pre mňa nie, je to moje detstvo, na ktoré mi ostanú krásne spomienky.
Ešte na záver zhrnutie, čo všetko NÁS, Pottermaniakov, HP naučil:
harry-potter-vs-twilight--by-stephen-king.png
Yumi_Hawashi

Tak má perie, no a čo?!

28. září 2011 v 18:01 | Yumi_Hawashi
Zase tá silná potreba napísať niečo stupídne alebo Yumi ide písať na blog.

Sedím v kuchyni a učím sa Eko. Nechápem, prečo sa tak často učím v kuchyni, keď sa tam aj tak nikdy nič nenaučím. Alebo žeby to bolo práve preto? :) Mám pustených The Pretty Reckless a moja andulka Fabi začína tancovať. Neviem, čím to je, ale Fabi má presne taký vkus na hudbu ako ja. No keď sa ozve rádio a nejaké hnusné blé otrepané songy, tak tancovať nezačne, ani keby ho upaľovali. Proste týpek, aj keď je len žltozelený. :) Bodaj by bolo takých s dobrým vkusom na hudbu viac! :)

Okej, toto nebola pôvodná pointa článku :D
Dnes ideme s Mimi do kina na Babskú jazdu Friends with Benefits :) Yeah, bude pecka! :D
A pomaly sa idem chystať, pretože asi nestihnem bus (jak furt :D).

Yumi_Hawashi

Večer v kresle s knihou v rukách.

25. září 2011 v 19:40 | Yumi_Hawashi
Počúvam All Time Low a je mi fajn.
Normálne mám pocit, že už začínajú tie jesenné večery, kedy je dobré sadnúť si do kresla (práve som zistila, že žiadne kreslo doma nemám..), zobráť do ruky knihu, popíjať čajík a čítať. Ako vonku je ešte pomerne teplo, ale musíte uznať, že už pomaly prichádza jeseň (ako písala Mimi v predošlom článku :)).
Mám rada jeseň. Čo nemám rada je, keď sa leto prehupne do zimy.
Možno mi neuveríte, ale tento víkend som sa len tak nepovaľovala po byte. Včera som pracovala. Viem, je divné počuť/čítať slovo pracovať v spojení s mojím menom. Ale včera som sa prekonala, maľovala som chodbu. Smiešných pár m2, ale aj tak. Moja mama sa rozhodla "zveľadiť" (yes, aké peckové slovo :D) náš byt. Ako uznávam, kebyže vkročíte ku Mimi a ku mne domov, tak je to dosť rozdiel, ale mne to nejako extra nevadí. To viete, človek si zvykne :D
Hej a som dostala (akože k meninám) hodiny, ktoré som už strašne dlho chcela, takže sa teším. :)

Tento článok v podstate nemá zmysel. Proste som len chcela niečo napísať.
Pekný týždeň prajem, nech sa Vám darí :)

Yumi_Hawashi

Today.

22. září 2011 v 21:24 | Mimi
Dnes sme v škole museli povinne ostať na triednickej hodine.
Vypisovali sme jeden papier, konkrétne prihlášku na ústnu maturitnú skúšku.
A viete čo? Zrazu mi to všetko prišlo take reálne.
Moje 4 roky sa už pomaly končia, čaká ma veľká zmena a všetko bude zasa iné.
Doteraz som to brala tak, že áno, čaká ma maturita, ale nezapodievala som sa s tým.
Teraz je to taký "strašiak" predomnou, ktorý sa vysmieva môjmu voľnému času a posiela ho do kelu...
Ale viete čo?
Najhoršie je mať strach. Čo má prísť príde, a keď to príde, my si s tým poradíme.
Lebo so štipkou humoru, nadhľadom a ignoráciou to dáme.)
Držte nám palce- mne aj Yumi!

Mimi

T.T. - Ticho

19. září 2011 v 14:29 | Yumi_Hawashi
Ticho.

Pri mne takmer nemožná vec.
Rozprávam veľa a rozprávam rada.
Bude zo mňa rečník?
To sotva.
Nedokázala by som rečniť o jednej téme, bez odklonenia sa od nej. :)

Ale niekedy...
Niekedy máte taký útlm. Proste potrebujete ticho. Nepomôžu ani songy, ktoré si púšťate vždy, keď máte depku. Potrebujete proste ticho. S nikým sa nerozprávať, nič nepočúvať.
Ak ma takáto chvíľa zastihne v škole, dám si na hlavu kapucňu a chodím takto po škole. A každý na mňa pozerá divne, no ja sa tvárim, že som neviditeľná. Nie, nedala som si houbičky ani nič podobné. :D Fakt to robím, hoci by som mohla mať trochu viac rozumu, keďže tento rok už maturujem. But who cares? ;)

Yumi_Hawashi

Deja vu.

15. září 2011 v 21:00 | Mimi
Dnes sme sa s bratom zhodli na tom, že ak sa vás niekto pýta ako sa máte (a vy sa nemáte práve najlepšie),
ale nechce sa vám to rozoberať,
je najlepšie sa usmiať a povedať "Mám sa dobre."
Lebo dnes sa všetci majú dobre.
(irónia)
Ja sa mám priam úžasne.


A jeden quote na príjemnejší večer
Majte sa krajšie než ja.
A ak aj vy máte stále ten istý pocit, pocit deja vú, pustite si dobrú hudbu.
Lieči to.
Mimi

T.T. - Súrodenci

10. září 2011 v 18:49 | Yumi_Hawashi
Takže súrodenci.

Mám brata a sestru. Som najstaršia, čo je dosť deprimujúce. Kto nezažil, nevie, o čo hovorím. Proste ste prvý. Tak ako ja. Zvyknete si na to, že sa Vám všetci venujú. Každý sa chce hrať len s Vami, lebo ste niečo nové, čo prišlo do rodiny. Keď tu zrazu mydlová bublina praskne. Budete mať súrodenca. Bojíte sa, pretože je to niečo nové. Pocit, ktorý nepoznáte.

Je prirodzené, že človek sa bojí nových vecí. Aspoň pre mňa. Čakáte, aké to bude, mať súrodenca. Hovorí sa, že jedináčik je rozmaznaný, no čo ak Vám to takto vyhovovalo? Teraz už nemáte na výber. Musíte sa podeliť o hračky, keď ste starši starať sa o súrodenca, vždy Vám vtĺkajú do hlavy, že máte dávať súrodencom dobrý príklad.

Moja sestra je odo mňa mladšia o 10 rokov, čo je poďľa mňa dosť veľa. Rodičia ju mali dosť neskoro, ciže nemali už ani toľko energie a trpezlivosti s jej výchovou. Začne plakať, dostane hračku. Ide k zubárke, dostane časopis, lebo "to ydržala a neplakala".

Moje detstvo bolo iné. Nemala som všetko. Každú hračku, ktorú som videla v telke. Nebol žiaden Disney Channel, ale Cartoon Network, za čo som veľmi vďačná (hej a Mimi, fajne vtipne to zneje, že sme nemali DCh, ale pončo :D:D). Spievali sme si Mandarinku Darinku a nie Biebera alebo Montanu.

Okej, už som dostatočne odbočila od témy, čiže končím tento, pre svet veľmi podstatný, článok.

Yumi_Hawashi

Lick your lips and fuck...

9. září 2011 v 19:55 | Yumi_Hawashi
Ach.
Niektorí ľudia vedia byť tak sprostí, že by ste neverili.
Keď to takto pôjde ďalej, budem si musieť vytvoriť presne takú knihu, keďže takýchto ľudí pribúda a ja stále viac zabúdam. Ako brutálne, keď budem mať 70, nebudem si pamätať ani len ako sa volám.

Normálne niekedy mi je ľúto, že nie som taká hlúpa a nerobím to isté. Mala by som menej problémov, no všetci by ma za chrbtom nenávideli. No teraz si to oni môžu vychutnať. Lebo ich od toho šetriť už viac nebudem. Lenže to je asi niečo ako pud sebazáchovy. Myslím si, že nikdy nebudem ako oni.
Och, a perfektný pocit. Ani si nepamätám, kedy som naposledy bola v piatok večer doma.
Hej a ešte detail. Momentálne neznášam svoju rodinu. Teda, neznášam všetkých okrem Mimi. Majte sa fajn.

Yumi_Hawashi

T.T. - Môj príbeh

1. září 2011 v 20:26 | Yumi_Hawashi
Môj príbeh.
Zaujímavá téma.

Môj životný príbeh sa dá zatiaľ prirovnať k Nekonečnému príbehu. Trvá už 18 a pol (!!) roka a dúfam, že ešte dlho bude. Snažím sa ho písať tak, aby v životnej knihe neboli len prázdne slová, ale dobrodružstvá a maličkosti, ktoré ma robia šťastnou. Dúfam, že bude mať niekoľko tisíc strán popísaných slovami vtipnými, smutnými, pravdivými.

Keby mal niekto o mne napísať príbeh, poriadne by sa zapotil. Len veľmi málo ľudí ma pozná, mohla by som ich spočítať na prstoch jednej ruky. A myslíte si, že mi to vadí? Vôbec nie. Nepotrebujem stovky "priateľov", stačí mi zopár tých, na ktorých sa môžem spoľahnúť.

Môj príbeh je smutný, niekedy aj taký veselý, že by sa Vám chcelo od smiechu plakať. Vo svojom živote sa snažím robiť to, čo považujem JA za dôležité, alebo čo jednucho chcem urobiť. Nirobím veci iba preto, lebo to je IN, robím ich preto lebo chcem. A to je podľa mňa dôležité. Keď sa ma na smrteľnej posteli spýtate na najkrajšie momenty môjho života, bude ich veľmi veľa. Aspoň v to dúfam, azda nebudem mať sklerózu.

V mojom príbehu však nevystupujem len ja. Je tam veľa ľudí. Moji priatelia, moji "priatelia", rodina. Dovolím si povedať, že moji "priatelia" sú len okoloidúci, ktorí vystúpia o pár zastávok ďalej, kým ja niekoľkokrát prestúpim, nasadnem na lietadlo a odletím do Tokya. Možno tam budem mať len medzipristátie, no možno to bude konečná. To ešte neviem, no s určitosťou Vám viem povedať, že sa budem snažiť písať môj príbeh ako najlepšie viem.

Yumi_Hawashi

All Time Low - I Feel Like Dancin'

26. srpna 2011 v 9:49 | Yumi_Hawashi
Momentálne fičím na tejto pesničke (+ešte asi na 50 ďalších...), čiže musí byť aj na blogu. Nerobím si ilúzie, že niekto z Vás pozná All Time Low, takže preto si ju vypočujte. Každý z tých málo ľudí, čo ich poznajú, mi musí dať za pravdu, že sú super :)


Let's sell sex! :D

Yumi_Hawashi

27.6. Auf Wiedersehen, Deutschland!

26. srpna 2011 v 9:37 | Yumi_Hawashi
27.6.

Zaspali sme o piatej, vstávali o 6.25. Pecka! Boli sme fakt svieže ako rybičky. Rozlúčili sme sa s Ch. (Talianka), no ešte predtým nás zobudila T. (Indonézia :)), ktorá sa dokonca rozplakala, keď sa s nami lúčila. Bolo to dosť smutné, pretože sme vedeli, že sa už nikdy v živote neuvidíme :/ Ale aj také veci patria k životu.

Cesta na lestisko bola strašná. R. jazdila horšie ako ja, a to ešte nemám ani vodičák. Asi 4x jej zdochol motor, myslela som si, že môj kufor sa rozbije, no hrozné. O chvíľu som každému podávala sáčky. Kinedryl nezabral. :D
Rozlúčili sme sa s F., A., s Bulharkami a pobrali sa s Poľkami odovzdať kufor. Neuveríte, ale mala som z nás 4 najľahší kufor! :D (Hoci som tiež prekročila požadovaných do 20 kg, thx God, že to týpkyni bolo jedno :D)

Lietadlo nemeškalo a veľmi sa tomu potešili hlavne Poľky, ktoré by ináč nestihli let do Krakowa. Usadili sme sa, keď mi jeden Nemec povedal, že či by som si nepresadla, lebo majú dieťa a že nechce, aby sedelo samo. Jasné, presadla som si. Vôbec nechápem, ako som mu pochopila, čo mi hovoril, keď som bola taká dead. Ešte sme ani nevzlietli a už som zaspala. Zobudila som sa, keď rozdávali jedlo a keď sme pristávali. Zistili sme, že let do Krakowa im presunuli o hoďku neskôr, čiže si ešte počkajú. Rozlúčili sme sa, našli batožinu a išli čakať na bus do BA. V buse som sa rozložila na 2 sedadlá, ľahla si a spala. Týpek, ktorý sedel vedľa mňa, ma prebodával pohľadom. Na stanici ma čakala sesterka a na B. čakali rodičia. Ďalšia rozlúčka, už ani neviem, ktorá v ten deň. Obedo-olovrant v BA s tetou, ujom, sesterkou, trochu som si pospala na lavičke pri stanici, kde na mňa ďalší ľudia škaredo zazerali, a potom ma odprevadili na IC, kde oproti mne sedelo asi polročné decko a vždy, keď som zaspala, začalo plakať.. V Kysaku na mňa čakal odvoz domov = oco + brat. Domov som došla asi o jedenástej večer. Bola som brutálne unavená, ale chcela som ísť do školy, rozdať darčeky, konečne vidieť Mimi a dať je O.P.I lak :D

Taký bol môj výlet. Perfektný. Ďakujem, že ste to čítali :)

Yumi_Hawashi

26.6. Aj v múzeu môže byť super

25. srpna 2011 v 20:00 | Yumi_Hawashi
26.6.

Ráno Múzeum Madame Tussauds, čomu som sa veľmi potešila, lebo som nevedela, že v Berlíne vôbec to múzeum je. Proste pecka, mám fotku s toľkými super ľuďmi! :D A v shope som si kúpila aj kľúčenku (už som si nemohla kúpiť nič veľké, lebo by sa mi to nevošlo do kufra). Voskové figuríny v múzeu vyzerali brutálne živo. Vrásky na tvári, jazvy, proste mali všetko. Na fotkách nevyzerajú až tak živo, lebo sa lesknú, ale real to bola pecka :)

Poobede otvárací zápas ženskej FIFY. Olympijský štadión, vyše 70 000 divákov + 2-3 000 ľudí program. Neskutočná pecka :) A tie mexické vlny..:)

Večerný Berlín, posedenie na terase, beh Berlínom, kedže trebalo niečo na rozlúčku s dievčatami, nočné balenie kufra (Sadni si naň, nech ho zavriem!)...Pecka!
Spolu s B. sme zistili, že spolu s Poľkami letíme do Viedne, kde ony pokračujú do Krakowa. Bohužiaľ, F. neletela cez Viedeň, ale priamo do Stockholmu.
V noci sme riešili ľúbostný život našej Talianky, ktorá po chvíli zaspala. My ostatné sme išli spať, keď sa fľaše vyprázdnili a neboli už ani čipsy = asi o piatej ráno...

..to be continued..

- Zopár (viac) fotiek z múzea:







Yumi_Hawashi

25.6. 6 AM in Tokyo

24. srpna 2011 v 16:21 | Yumi_Hawashi
25.6.

V pláne nacvičovanie choreografie a chladné počasie. Nič moc, ale prežili sme, to je hlavné. Plno novinárov, ktorí si nás fotili. No skúška choreografie bola fakt pecka. Vyzeralo to úžasne :)
Večer prechádzka Berlínom, návšteva Berlin-shopu, kde som si už nič nozmálne nemohla kúpiť, lebo by sa mi to nevošlo do kufra. Damn it!
Nevadí..
Boli sme na Alexanderplatz, kde sedeli týpek a týpkyňa na stoličkách, týpek hral na gitare, týpkyňa spievala, na prevvapenie nás všetkých dosť dobre. O hre na gitare sa nevyjadrujem :D
Kto z Vás nevie (ani ja som nevedela, ým som sam nebola), na Alexanderplatz sa nachádzajú úplne perfektné svetové hodiny :)
Ja som sa musela postaviť pod Tokyo, ako inak ;)

Kvalita je otrasná, ja viem, ale lepšiu mi blog.cz nenačíta :D
Inak vôbec neviem, čo to mám v ruke :D
Potom sme išli na dlho očakávanú Fernsehturm. Parádny výhľad, čo Vám poviem :) Vidíte všetko. Brandenburger Tor a celú ulicu Unter den Linden..
A ešte vec, ktorá ma totálne zaujala, keď sme išli na Fernsehturm. Hneď za rohom bol taký malý obchodík, bohužiaľ zatvorený, keďže už bolo niečo po polnoci.
Taký krásny farebný obchodík:

..to be continued..

- Sry, že to tak dlho trvá, ale nechcelo sa mi to písať. Ale už len 2 časti :)

Yumi_Hawashi

Holiday.

22. srpna 2011 v 15:01 | Yumi_Hawashi
V poslednej dobe sa mi vôbec nechce písať na blog, ako ste si aj možno všimli. Stále som nedokončila svoj Deutschland denník, ale dúfam, že čoskoro tých posledných pár článkov napíšem. Ale viem, že ho chcem dopísať, aby sa mi uchovali spomienky na ľudí, ktorých mám rada. (Plánovala som ísť navštíviť Poľky spolu s B., ale nejako sa nám nedarilo zosúladiť dátumy a ísť za nimi, čo ma veľmi mrzí. :/)

V podstate mi cez tieto prázdniny nič nevyšlo. Ale fakt absolutely nothing.
Chcela som:
1. ísť do Poľska - nevyšlo, pozri vyššie
2. brigádovať - nič sa mi nepodarilo zohnať, podobne ako Mimi..
3. popozerať filmy, čo mám na externom disku - nebol nejako čas :D
4. prečítať si znova! všetkých potterov - ešte 7 mi treba, dúfam, že aspoň to stihnem! :D
5. urobiť si poriadok v PC - hahaha..tak toto vidím na niekoľkotýždňovú makačku :D
6. prečítať neprečítané knihy - niekto ré sa mi podarilo prečítať, no zďaleka nie všetky :D
7. učiť sa japončinu - k tomu som sa dostala asi 2x..good job! :D
8. dokončiť vodičák - skúšky mám až po prázdninách..
9. naučiť sa variť - 2 spečené volské oká, ale aj 2 super mňam americké zemiaky a bublanina..aspoň snaha bola :D
..a ešte neviem, čo všetko..

..but who cares?
Zistila som, že ma to ani veľmi neštve. Cez tieto 2 mesiace som si pozrela aj tak veľa filmov a robila som iné veci, napr. HP, čo som pozerala s Mimi, znova som si pozrela Sisterhood Of Traveling Pants ♥, naučila som sa viazať kravatu, poskladať tričko za 2 sekundy, dostala som sa spolu s Mimi a ďalšími ľuďmi do tabuľky vo Find it! Mala som doma 2 psov, 1 myš a môjho Fabiho, veľa detí, čo tiež pozažujem za zverinec. Skoro každý deň u mňa bola Mimi, čo bolo úplne super, boli sme spolu aj na kupku, pričom raz nás stihla búrka a krupy..

A pre také veci, hlavne tie nečakané, som mala super prázdniny :)
Týmto som chcela povedať asi to, že som si mohla naplánovať milión vecí, no život sa nežije podľa plánu, život sú tie nečakané momenty, keď sa Vám prvýkrát podarí uviazať kravatu, idete domov, keď svitá, alebo keď zistíte, že niektorí ľudia si neguličkujú ponožky, čomu stále nechápem.
Boli to moje prvé prázdniny, ktoré som prežila ako plnoletá.
Zistila som, čo to znamená zabúdať a to vo všetkých významoch tohto slova a snáď všetkých slovných spojeniach.
Moje prázdniny boli smutné, nečakané, no tak dlho očakávané, plné krásnych okamihov.

A ešte tu pridám veci, ktoré som našla cez prázdniny a páčili sa mi. Smutné aj veselé.



love it!


Image Quote Part. 2 (clipped to polyvore.com)


Yumi_Hawashi

24.6. Jointy patria k Berlínu

3. srpna 2011 v 14:29 | Yumi_Hawashi
24.6.

Tak na pláne sme mali Olympiastadion a nacvičovanie choreografie pre FIFU. Mali sme tam byť asi od 10.00 rána do 21.00. Stále sme nechápali, čo tam budeme tak dlho robiť, ale okej. Nič sa mi nechcelo a bola brutálna zima. Organizátori pochopili, že choreografiu už vieme, tak nás okolo tretej poobede pustili "domov". Tak naše týpkyne nám vymysleli program. Checkpoint Charlie. Fajn :)

V múzeu premietali krátke filmy, ktoré boli podľa mňa dosť nudné, ale obrazy, ktoré tam boli, boli nádherné. Jasné, nie všetky, ale väčšina. Po stenách boli popísané rôzne citáty. Niektoré boli fakt peckové :)

Potom sme sa išli najesť a kedže sme nedojedli pizzu, nechali sme si ju zabaliť. Potom sme sa naša "grupa" rozhodli, že by nám trebalo dokúpiť nejaké zásoby jedla/pitia. Tak sme bežali do supermarketu na nákup. Keď sme sa vrátili do pizzerky, všetci tam už na nás čakali. Rozhodli sa nás zobrať na "výstavu pouličného umenia".

Cestou sme stretli niekoľko prostitútiek, čo bolo veľmi vtipné, lebo niektoré dievčatá na to neboli zvyknuté, u nich sa niečo také "neprevádzkuje". Keď sme došli na "výstavu", myslela som si, že si z nás robia srandu. Polorozpadnutý dom, každý "umelec" fajčil jointa, len tak.. V strede Berlína. (Kto chce vidieť viac, napíšte si do google pictures "tacheles".) Ako nechcem podporovať huličov, ale boli fakt talentovaní. Jeden týpek bol brutálny: vyrábal krásne náramky a iné veci z vidličiek a lyžičiek. Tak sme si to prezreli a spolu s B. sme sa pobrali dole čakať na ostatných. Po chvíli sa vrátila M. a strašne sa smiala. Chvíľu trvalo, kým sme z nej vytiahli, že čo sa deje. Povedala nám, že naša učiteľka C. hore tancuje s tými huličmi. No viac nám nebolo treba. Hneď sme spolu s F. vybehli hore schodmi, no oproti nám už išla C., usmiala sa na nás a začala kričať: "Zu spät!!" No keď sme ju s F. počuli, no och.. Nemohli sme sa prestať smiať. Tak sme zišli spolu s našou (mierne) nahúlenou učiteľkou dole a pridali sa k zvyšku skupiny.

Smer ubytovňa. Keď sme prišli na ubytovňu, zistili sme, že C. chýba. Cestou sa musela stratiť. Asi bola viac nahúlená, ako sme si mysleli :D. Tak sa zvyšné učiťeľky rozhodli, že ju pôjdu hľadať (mobil, samozrejme, nedvíhala..). Thx God, našli ju :D Tak sme sa pobrali na izbu a kecali, jedli, pili..

..to be continued..

Yumi_Hawashi
 
 

Reklama